Ruiny hradu zo XVI. storočia sú jedným z najzaujímavejších historických architektonických objektov v Muszynie. Ruiny sa nachádzajú na kopci, ktorý je známy pod názvom Baszta (Bašta), alebo Zamczysko (Zámčisko) (výška: 527 m nad hladinou mora). Sú umiestnené vo veľmi malebnom mieste – na úpätí pásma Koziejówka, nad ohybom rieky Poprad. Z vrcholu kopca sa rozprestera nádherný výhľad na povodie Popradu, Szczawnika a Muszynki a preto sa práve toto miesto teší obrovskej obľube turistov.
Ako vyplýva z archeologických výskumov, história objektu siaha až do XI. storočia, kedy bola v blízkosti Bašty postavená drevená pevnosť. O tri storočia neskôr bola pevnosť prestavaná – bola zosilnená kamením a bola obmurovaná. Z drevenej pevnosti nezostalo prakticky nič zo svojho pôvodného vzhľadu. Historici sa domnievajú, že hrad bol postavený na rozkaz kráľa Kazimíra Veľkého, v rovnakej dobe, kedy zakladal v Muszynie mesto. Funkciou hradu mala byť obrana pohraničia. Spĺňal tiež úlohu colnej komory.
Lokalizácia hradu bola perfektná na obranné účely. V nasledujúcich storočiach bol objekt ďalej zdokonaľovaný – bola vykopaná priekopa prostredníctvom prehĺbenia prirodzeného zníženia a bol postavený padací most. V XVI. storočí bol hrad vážne poškodený požiarom v dôsledku invázie Mateja Korvína, kráľa Uhorska, ktorý ho neskôr kázal prestavať v štýle renesancie (pred zničením mal hrad charakteristiky gotickej architektúry). Takmer od základov boli postavený obranné hradby, od juhu a západu boli k hradu pristavané obytné miestnosti.
Ďalší požiar zničil časť hradu na začiatku XVII. storočia. Po požiari bol objekt znovu obnovený, ale predtým dostavané obytné priestory už neboli obnovené. Odvtedy hrad stratil svoj význam – spĺňal len funkciu strážnice na poľsko-uhorskom pohraničí. Stráže mali zaistiť bezpečnosť obchodnej cesty, ktorá sa tiahla pozdĺž rieky Poprad a viedla do Uhorska. Na úpätí hradného vrchu bol vytvorený komplex budov a dvor pre biskupa. V roku 1647 boli na západe postavené podpery pri obranných hradbách. K následným zničeniam hradu došlo počas obdobia rozdelení – skupina hľadačov pokladov z Talianska vyhodila do vzduchu časť objektu, v nadväznosti na legendy o údajne skrytom poklade na hrade. Podľa legendy, určitý starosta Muszyny počas švédskeho vpádu nechal vystavať v podzemí hradu tajné priestory a v nich ukryl svoj poklad, ktorý strážilo skamenené dievča a chlapec. Vraj z hradu vedie tajná chodba, ktorá sa tiahne až do Muszyny.
V druhej polovici XVIII. storočia bol hrad Muszynie opustený – od tej doby sa začal zmienať na ruiny. Zdevastovaný hrad sa ponáral do zabudnutia, ale v XIX. storočí sa stal znova populárny. Zrúcaniny vtedy priťahovali veľký záujem amatérskych historikov. Boli popísané pánmi Sz. Morawskim a M. Maciszewskim. Tieto ruiny tiež zvečnili maliari – B. Stęczyński, N. Orda a J. Matejko.
Ruiny hradu v Muszynie vďačia za svoj súčasný vzhľad prácy archeológov. Pri archeologických vykopávkach boli odhalené hradné múry, ktoré sa predtým nachádzali takmer úplne pod zemou. V roku 1991 a v rokoch 1997 – 1998 boli zabezpečené zvyšky klenby a tiež múry hradnej veže.
V priebehu archeologických prác boli objavené kúsky keramiky pochádzajúce z Českej republiky a z Maďarska, rovnako ako aj vojenské objekty – starožitné kuše, hroty šípov a hlavne hákovníc. Ďalšie náleziská sú spojené s jazdou na koni – to sú vodidlá, podkovy, strmene a ostrohy. Archeológovia tiež našli cenný prsteň s nápisom hilf gott maria”, ktorý bol gravírovaný gotickou miniskulou.
Zrúcaniny hradu v Muszynie sú teraz voľne prístupné pre verejnosť.
Ďalšie historické objekty na území mesta a v okolí:
- Zrúcaniny hradu starostov “Panstva Muszyńskych”(XIV. storočie – Muszyna).
- Podzámocký dvorský komplex XVIII/XIX storočie – Muszyna ul. Kity: dvor starostov, strážnice; ul. Krzywa: (v súčasnosti múzeum).
- Obranný Kostol sv. Jozefa barokový z XVII. storočia s gotickými rezbami.
- Historický komplex meštianskch domov z XIX/XX storočie – ul. Kościelna.
- Kápličky sv. Jána Nepomuckého a sv. Floriána na Námestí v Muszynie z prelomu XVIII/XIX storočia.
